Mauzóleum Andrássyovcov


Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je miestom posledného odpočinku grófa Dionýza Andrássyho (1835-1913) a jeho manželky Františky Hablawetz (1834-1902). Bolo postavené v rokoch 1903-1904 podľa projektov mníchovského architekta Richarda Berndla a jeho výzdobu vytvorili sochár Max Frick a maliar Karl Throll. Mauzóleum je unikátnym dielom zo začiatku 20. storočia inšpirované ranokresťanským, byzantským a karolínskym umením. Okolo stavby sa nachádza desať hektárový park a vzadu, za mauzóleom, je pochovaný verný pes grófskeho páru Tascherl (1890-1910)- na hrobe jazvečíka sa nachádza pieskovcový pomník so sochou psíka od Hansa Bauera.

Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí dal postaviť gróf Dionýz Andrássy pre svoju manželku Františku a pre seba v rokoch 1903-1904. Je dielom mníchovského architekta Richarda Berndla a od svojho dokončenia je považované za vzácnu pamiatku architektúry 20. storočia.

Budova a interiér


Mauzóleum je jedinečnou stavbou zo začiatku 20. storočia. Bolo postavené za rekordný čas – jeden rok. Na výstavbu bol použitý biely vápenec zo Sóskútu a interiéry boli vyzdobené mramorom z celého sveta. Na fotografii z roku 1904 je zachytený interiér aj so vzácnym kobercom, ktorý používame na omšiach vždy 26. októbra.

Nad portálom mauzólea sa nachádza reliéf s erbom Andrássyovcov, ktorý strážia anjeli s vyhasnutými fakľami, vencom – symbolom víťazstva a palmovým listom – symbolom mučeníckej smrti. Pod erbom je vyryté heslo Dionáza Andrássyho: Non videri sed esse! Nie zdať sa, ale byť!

Mauzóleum vytvorilo kolektív mníchovských majstrov, väčšinou mladých progresívne mysliacich umelcov. Sarkofágy a ostatné sochárske práce sú dielom Maxa Fricka, ktorý sa inšpiroval antickými, ranokresťanskými a byzantskými vzormi. Na obrázku vidíte krásneho modliaceho sa anjela z veka sarkofágu Dionýza Andrássyho.